Za malý zväzok tejto vzácnej bylinky zaplatíte na trhu pokojne aj 5 eur. Ľahko si ju však vypestujete sami doma – podľa niektorých ide dokonca o „obyčajnú burinu“.
V súčasnosti rastie obľuba exotických bylín, ktoré majú blahodarný vplyv na naše zdravie. Medzi také patrí aj shatavari (Asparagus racemosus) – divoký príbuzný nášho dobre známeho špargle. Hoci sa za malý zväzok tejto bylinky na trhoch platí aj 5 eur (približne 125 Kč), vy si ju s trochou trpezlivosti a starostlivosti dokážete vypestovať vo vlastnej záhradke či dokonca na balkóne.
Čo je to shatavari a prečo je také cenné?
Shatavari pochádza z horských oblastí Indie, Nepálu a severnej Afriky, kde dosahuje výšku až dva metre. Táto vytrvalá bylina sa vyznačuje jemnými, ihličkovitými lístkami na trnitých vetvičkách. Kvitne drobnými bielymi kvietkami, z ktorých sa neskôr tvoria malé, guľaté plody podobné korálkam.
Už po stáročia si ju cení tradičná indická medicína – ájurvéda. Shatavari dokáže účinne pomáhať pri hormonálnych problémoch, priaznivo pôsobí na ženskú plodnosť, mierni menštruačné bolesti a pomáha aj pri nepríjemných príznakoch menopauzy. Dojčiacim ženám podporuje tvorbu materského mlieka, no nezanedbateľné sú aj jej účinky na mužskú potenciu a vitalitu. Okrem toho posilňuje trávenie, znižuje stres a únavu a výrazne podporuje aj imunitný systém.
Shatavari sa bežne užíva vo forme čajov, odvarov či ako prášok. Denne sa odporúča užívať 3 až 5 gramov, dávku je však vhodné zvyšovať postupne. Pri dlhodobom užívaní sa niektorým ľuďom môže stať, že mierne priberú na váhe.
Ako si vypestovať shatavari doma: jednoduchý návod
Potrebujete:
- kvalitné semená shatavari (ľahko dostupné cez internet alebo v špecializovaných predajniach)
- kvetináč s hĺbkou minimálne 20 cm s kvalitnou drenážou na dne
- vzdušný substrát (napríklad kombináciu klasickej záhradnej zeminy, piesku a perlitu)
- teplé, slnečné miesto
Postup pestovania krok za krokom:
- Semienka namočte na 24 hodín do teplej vody, čím podporíte ich klíčenie.
- Potom ich vysejte do vlhkého substrátu, ideálne do hĺbky asi 1 cm.
- Kvetináč umiestnite na teplé miesto (optimálna teplota je 20 až 25 °C), substrát pravidelne zavlažujte.
- Klíčenie trvá 2 až 5 týždňov, preto buďte trpezliví.
- Keď rastlinky trochu zosilnejú, presaďte ich do väčších kvetináčov.
- Polievajte ich pravidelne, ale nie prehnane, približne raz mesačne prihnojujte prírodným hnojivom.
Na zimu presuňte shatavari do chladnejšej, no stále svetlej miestnosti (10 až 15 °C), kde rastlina prejde obdobím pokoja. Korene vhodné na zber dozrievajú najskôr v druhom, častejšie však až v treťom roku pestovania.
Divoký špargľa: Poklad zo Stredomoria, ktorý treba hľadať
Kým shatavari si môžete jednoducho pestovať doma, jeho európskeho bratranca – divoký špargľa (Asparagus acutifolius) – si musíte nájsť sami v prírode. V Stredomorí, predovšetkým na chorvátskej Istrii, ide o doslova kulinársky sviatok. Miestni obyvatelia si v jarných mesiacoch (marec až máj) radi urobia výlet do voľnej prírody a hľadajú mladé výhonky tejto rastliny v riedkych krovinách, na okrajoch lesov či popri cestách.
Divoký špargľa pripomína klasický zelený špargľu, no jeho výhonky sú tenšie, o niečo horkastejšie, zato však osviežujúcej chuti. Zbiera sa ručne – výhonok sa jemne ohýba, až kým sa sám nezlomí v mieste, kde ešte nie je drevnatý.
Využitie v kuchyni
Divoký špargľa je v kuchyni mimoriadne obľúbený, používa sa do omelet, lahodných rizôt, ľahkých omáčok na cestoviny alebo do polievok. V chorvátskej gastronómii, hlavne na Istrii, ho radi pripravujú jednoducho na masle či s miešanými vajíčkami.
Táto divoká lahôdka obsahuje málo kalórií (asi 25 kcal na 100 g), zato je bohatá na vitamíny A, B a PP, vlákninu a minerály ako draslík či látku asparagín. Pomáha pri očiste pečene a podporuje funkciu obličiek, okrem toho má aj mierne laxatívny efekt. Pri užívaní sa treba vyhnúť konzumácii plodov, pretože obsahujú saponíny, ktoré vo vyššom množstve môžu byť toxické.
Či už sa rozhodnete pestovať doma exotické shatavari, alebo vás láka zážitok zo zberu divokého špargle na slnečnej Istrii, obe tieto rastliny dokážu obohatiť váš jedálniček nielen zdravotne, ale aj kulinársky. Skúste objaviť ich čaro na vlastnej koži a uvidíte, že vaše telo aj chuťové poháriky sa vám poďakujú.
