Slovensko ukrýva miesta, kde sa turistika stretáva s tajomnom. Hlboko v lesoch, na horských vrcholoch a pri kamenných svätyniach sa zachovali príbehy, ktoré prežili stáročia – od zmiznutí v Tribeči, cez pohanské rituály vo Vihorlatskom pralese, až po staroslovanský nápis na Velestúre. Tieto lokality nie sú len záhadné, ale aj dostupné – s dobre značenými chodníkmi, krásnymi výhľadmi a dávkou mystiky, ktorá vám spôsobí zimomriavky.
1. Tribeč
Tribeč nie je len pohorie – je to mystérium v podobe krajiny. Od stredoveku sa o tejto oblasti hovorí ako o mieste, ktoré je nevyspytateľné, nehostinné a preniknuté tichom, čo nepôsobí prirodzene. Moderná história Tribeču je ešte desivejšia – od 20. storočia sú zaznamenané prípady nevysvetliteľných zmiznutí ľudí, najmä v trojuholníku medzi obcami Zlatno, Jelenec a Kostoľany pod Tribečom.
🥾 Turisticky priateľská trasa: Odporúča sa začať v obci Zlatno, ktorá je tichým, ale výborne situovaným nástupným bodom. Z dediny sa napojíte na žltú turistickú značku, ktorá Vás povedie cez lúky a lesy smerom na vrch Žibritov, a následne k smerovým tabuliam, ktoré Vás nasmerujú ku Dúpnej jaskyni. Trasa má približne 6 kilometrov tam a späť, je stredne náročná, no dobre značená, vhodná aj pre menej skúsených turistov.
2. Vihorlatský prales a Sninský kameň
Vihorlatský prales je jedným z posledných pralesov v Európe, ktorý nebol zásadne pozmenený rukou človeka. Tento živý ekosystém, starý tisíce rokov, bol svedkom dávnych kultov a pohanských obradov. Staré kmene karpatskej oblasti uctievali v tomto lese duchov stromov, hôr a vody.
Práve Sninský kameň, dvojvrcholový skalný útvar v nadmorskej výške 1 005 m, bol podľa legiend rituálnym oltárom, kde sa obetovalo na počesť živlov. Jeho tvar pripomína kamennú bránu, a hovorí sa, že práve tu je „priechod medzi svetmi“. V 18. storočí miestni obyvatelia verili, že po západe slnka sa les „mení“ – že sa v ňom zjavujú bytosti iného sveta, a preto sa mu radšej vyhýbali.
🥾 Turistická trasa: Výstup odporúčame začať pri známom jazere Morské oko, ktoré je ľahko dostupné autom z obce Remetské Hámre. Z parkoviska pri jazere sledujte modrú turistickú značku, ktorá vedie cez Vihorlatský prales. Približne po 1,5 hodine výstupu (s miernym stúpaním) dorazíte k sedlu, kde sa napojíte na červenú značku smerujúcu na Sninský kameň.
3. Velestúr
Velestúr, vrch v Kremnických vrchoch s nadmorskou výškou 1 254 m, je miestom, ktoré zaujíma nielen historikov, ale aj mystikov a duchovne založených ľudí. V roku 1860 tu bol objavený tajomný kamenný nápis vyrytý do skaly, napísaný v neidentifikovateľnom slovanskom písme, podobajúcom sa na hlaholiku – ale pravdepodobne oveľa staršom.
Nápis spomína knieža a boha Slnka a opisuje posvätnosť miesta. Historici sa dodnes nevedia zhodnúť, či ide o podvrh z 19. storočia, alebo autentický dôkaz predcyrilometodskej slovanskej písomnosti.
🥾 Turistická trasa: Výstup odporúčame začať v Skalke pri Kremnici, kde sa nachádza kláštor a možnosť parkovania. Odtiaľ sledujte modrú turistickú značku, ktorá vedie cez bukové lesy s výhľadmi na kremnické doliny. Trasa je stredne náročná (cca 2,5 hodiny výstupu), ale dobre udržiavaná.
4. Hrad Sitno
Sitno (1 009 m n. m.) je ikonický vrch Štiavnických vrchov, známy svojou mystickou a historickou hodnotou. Už v dobe bronzovej tu stálo slovanské hradisko, a neskôr kamenný stredoveký hrad, ktorý strážil banské oblasti. No najpôsobivejšia je legenda o spiacej armáde: v jaskyniach pod Sitnom vraj spia vojaci, ktorí sa prebudia len vtedy, keď bude Slovensko čeliť poslednému nebezpečenstvu. Tí, ktorí navštívili Sitno, často hovoria o zvláštnych pocitoch – akoby vrch „pozoroval“ a skúmal, kto kráča po jeho svahoch.
🥾 Trasa: Odporúčame vyraziť z Počúvadlianskeho jazera, kde je možné pohodlne zaparkovať. Po modrej značke sa vydáte cez staré bukové lesy s miernym stúpaním. Míňate tzv. zaklínačské kamene, ktoré podľa povier menia energiu miesta. Po cca 1,5 – 2 hodinách výstupu dorazíte k zrúcanine hradu Sitno, kde sa nachádzajú informačné tabuľky, lavičky a vyhliadky.
5. Kriváň
Kriváň (2 494 m n. m.), ikonický tatranský štít so zahnutým vrcholom, nie je len národný symbol Slovákov – je to hora, ktorá spája nebo so zemou. Už od predkresťanských čias bol považovaný za posvätný vrch, kam podľa legiend vystupovali starí Slovania, aby sa modlili ku svojim bohom – hlavne Perúnovi, bohu hromu. Niektoré zdroje tvrdia, že Kriváň bol centrom rituálov počas letného slnovratu.
Neskôr sa Kriváň stal symbolom slobody a vlastenectva, no energie miesta sa vraj nezmenili – ľudia tu pociťujú pokoj a očistu
🥾 Turisticky priateľská trasa: Najznámejší a najkrajší výstup vedie z Tri Studničky (1 140 m) po modrej značke. Prvé úseky vedú cez kosodrevinu a les, neskôr sa chodník napája na červenú značku (Cesta hrdinov SNP), a od Krivánskeho žľabu prichádza posledný výstup na vrchol – strmý, kamenistý, ale technicky zvládnuteľný pre turistov s dobrou kondíciou. Celý výstup trvá približne 4 – 5 hodín hore, ďalšie 3 – 4 hodiny dolu.
