Po masívnom výpadku elektriny na Pyrenejskom polostrove sa opäť otvára diskusia o potrebe celoeurópskej elektrickej megasiete – tzv. „superrozvodnej siete“, ktorá by spájala krajiny vysokonapäťovými vedeniami. Odborníci pre portál Euronews vyjadrili obavy, že bez komplexnej reformy infraštruktúry môže prechod na čistú energiu naraziť na tvrdú realitu.
Európa na energetickej križovatke
Konflikt na Ukrajine, čoraz častejšie extrémne prejavy počasia a napätie v obchodných vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Čínou ukázali, aká zraniteľná môže byť energetická infraštruktúra v Európe.
Ako odpoveď na tieto výzvy Európska únia ohlásila, že už v roku 2025 zvýši svoju kapacitu z obnoviteľných zdrojov o 89 gigawattov – čo je o 10 gigawattov viac než v predchádzajúcom roku. Tento krok je súčasťou širšej stratégie, ktorej cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
Čo je to megasieť?
Výpadok elektriny, ktorý nedávno postihol Španielsko a Portugalsko, poukázal na zraniteľnosť súčasných elektrických sietí a potrebu nájsť stabilnejšie riešenie. Jedným z takýchto návrhov je vybudovanie rozsiahlej nadnárodnej elektrickej siete – takzvanej superrozvodnej siete.
Táto megasieť by bola tvorená vysokonapäťovými prepojeniami, ktoré by prepojili jednotlivé krajiny Európskej únie, ako aj Turecko a niektoré časti severnej Afriky. Výsledkom by bol efektívny a pružný systém prenosu elektriny, ktorý by dokázal vykrývať výpadky, zdieľať prebytky a posilniť celkovú energetickú stabilitu kontinentu.
Aké sú prínosy megasiete?
Obnoviteľné zdroje energie, ako slnko a vietor, nedokážu zabezpečiť stabilný a nepretržitý prísun elektriny – nesvieti vždy slnko a vietor nefúka neustále. Často preto vznikajú výkyvy v produkcii: buď je elektriny nedostatok, alebo jej je zrazu priveľa. Nadnárodná superrozvodná sieť by umožnila prebytočnú energiu z jednej oblasti presmerovať tam, kde ju práve potrebujú.
Michael Ashley Schulman z investičnej spoločnosti Running Point Capital Advisors hovorí, že „vietor na severe a slnko na juhu potrebujú nájsť spôsob, ako sa stretnúť v strede“. Takáto sieť by pomohla vyrovnávať tieto výkyvy, znižovala by ceny elektriny, zvyšovala by stabilitu dodávok a podporila by rýchlejší odchod od fosílnych palív.
Hubert de la Grandière zo SuperGrid Institute upozorňuje, že riešenie nemusí spočívať v jednej obrovskej sieti. Podľa neho sa už dnes budujú tzv. „malé superrozvodné siete“ – ide o vysokonapäťové jednosmerné siete s viacerými prepojovacími bodmi, ktoré vznikajú napríklad vo Francúzsku, Nemecku či Taliansku.
Tieto menšie projekty môžu byť základom pre budúce rozsiahlejšie prepojenia, podobne ako sa v minulom storočí budovali diaľnice – postupným spájaním jednotlivých úsekov.
Nevyhnutnosť investícií a úkorí
Európska komisia odhaduje, že do konca tohto desaťročia bude potrebné investovať približne 584 miliárd eur do modernizácie a rozšírenia elektrickej infraštruktúry. Tieto investície sú kľúčové, aby Európa zvládla prechod na čistú energiu rýchlo a efektívne.
Bez nich by mohla byť zelená transformácia výrazne spomalená a jej náklady by mohli výrazne vzrásť. Zároveň je však nevyhnutné nezanedbať aj lokálne riešenia – napríklad malé, decentralizované energetické systémy – a dbať na to, aby celý proces prebiehal spravodlivo voči všetkým skupinám obyvateľstva.
Budovanie nadnárodnej superrozvodnej siete naráža na viacero praktických problémov. Jedným z najväčších je zložitý a často zdĺhavý povoľovací proces v jednotlivých členských štátoch, ako aj odlišnosti v legislatíve medzi krajinami.
Okrem toho sa nové vedenia elektriny často stretávajú s odporom obyvateľstva, ktoré ich nechce vo svojej blízkosti. Michael Ashley Schulman poznamenáva: „Každý štát si stráži svoju energetickú suverenitu ako korunovačné klenoty.“
A čo nedostatky supersiete?
Výpadok elektriny na Pyrenejskom polostrove vyvolal debatu o tom, čo sa môže stať, ak budeme mať príliš prepojenú elektrickú sieť. Ak by totiž vznikol problém v jednej časti kontinentu, jeho dôsledky by sa mohli rýchlo rozšíriť do ďalších krajín.
Odborníci preto zdôrazňujú potrebu dobrej koordinácie medzi štátmi, vysokého zabezpečenia siete pred kyberútokmi a dostatočných záložných riešení pre prípad porúch.
Therese Guttmann upozorňuje, že „superrozvodná sieť nie je len o drôtoch, ale aj o moci, prístupe a kontrole“. Podľa nej nestačí myslieť len na technickú stránku – ak má projekt uspieť, musí rešpektovať miestne komunity, spravodlivo rozdeliť výhody a nevytvárať nové formy energetickej závislosti, hoci by boli „zelené“.
