Svet je plný krásnych, sebavedomých, úspešných a výnimočných žien. Mnohé však napriek tomuto „dokonalému balíčku“ majú obrovský problém nájsť si partnera. Majú pocit, akoby si priťahovali stále rovnakých mužov, s ktorými to nikam nevedie, alebo ich láska dokonca úplne obchádza a večery trávia samy. Kde je teda pes zakopaný?
Podľa vzťahového kouča Dávida Hanca niektoré ženy vyžarujú niečo, čo muži okamžite zachytia. Nie vedome, podvedome. Hoci žena túži po vzťahu, jej podvedomie jej často kričí do ucha, že lásku si v skutočnosti nezaslúži. Ako toto nastavenie zmeniť a konečne si nájsť toho pravého?
Na tieto a ďalšie otázky nám pomôže nájsť odpovede Dávid Hanc, transformačný kouč, autor knihy ON existuje! a tvorca jedného z najpočúvanejších slovenských podcastov Nastavenie mysle, ktorý má viac než 2 milióny stiahnutí. Dávid pomáha úspešným ženám porozumieť svojim vnútorným vzorcom, zmeniť nastavenie mysle a pritiahnuť si vysnívaného partnera.
Pán Hanc, pracujete s mnohými ženami, ktoré sú úspešné, atraktívne, inteligentné – a predsa samé. Ako si vysvetľujete, že práve tieto ženy, ktoré „majú všetko“, častokrát nemajú vzťah, po akom túžia?
Pravda je, že to vôbec nie je paradox. Je to dôsledok toho, ako dobre sa ženy naučili hrať hru tohto sveta. Naučili sa zvládať tlak, byť nezávislé, sebestačné, funkčné. A niekde medzi tým stratili spojenie s vlastnou ženskou esenciou – s tým, čo vyžarujú, keď nebojujú.
Najskôr láska ako z telenovely, následne peklo na zemi. Ako rozpoznať takzvaný love bombing?
Moderná žena má všetko, len jedno jej chýba: Byť videná taká, aká naozaj je – bez toho, aby niečo musela dokazovať. A tak sa stretávam so ženami, ktoré celý život tvrdo pracovali na tom, aby boli „okay“, len aby zistili, že to nestačí. Nie preto, že by robili niečo zle. Ale preto, že v ich vnútri ešte stále niečo potichu hovorí: „Láska nie je bezpečná. Ak sa otvorím, stratím seba a bude mi ublížené. Muži nevedia uniesť moju silu.“ A tieto podvedomé nastavenia potom kričia nahlas – aj keď žena mlčí. Cítiť ich z reči tela, z mikrovýrazov, zo spôsobu komunikácie, z výberu partnerov.
Čo ženy vyžarujú, že si nedokážu pritiahnuť toho pravého?
Viem, že to znie tvrdo, ale veľa úspešných žien dnes nevyžaruje pozvanie. Vyžaruje kontrolu. A nie preto, že by boli chladné, ale preto, že boli naučené, že len výkon ich robí „dosť”. Muža však nepriťahuje výkon. Muža priťahuje energia. A ak je energia ženy v obrane, on tam nevkročí. Ani ten najzrelší. Dobrá správa je, že toto sa dá zmeniť. Nie tým, že žena zníži svoje štandardy alebo sa zmenší. Ale tým, že sa vráti do kontaktu so svojou ženskosťou. So svojím vyžarovaním.
Aké nevedomé vzorce správania si ženy teda nesú a ako môžu pôsobiť na mužov odstrašujúco? Je to o reči tela, o výbere partnerov alebo niečom hlbšom?
To, čo muža najviac odpudí, nie je zlá veta alebo zlá fotka na profile. Je to pocit, ktorý z nej ide. A ten vzniká v jej podvedomí. Keď žena nosí v sebe presvedčenie, že láska bolí… Tak to z nej doslova vyžaruje. Drvivá časť mužov to ani nevie pomenovať, ale cítia to. A preto neostanú alebo sa nikdy nepriblížia.
Ako sa zbaviť sebakritiky a zlepšiť si vzťahy: Kouč radí sedem krokov, ktoré menia životy
V koučingu to vidím denne – ženy, ktoré hovoria správne veci, smejú sa na správnych miestach, sú očarujúce a inteligentné. Ale zároveň majú v očiach ten jeden mikrosignál: „Len príď… ale neublíž mi.“ To, čo robí rozdiel, nie je výkon, ale energia. Reč tela, tón hlasu, spôsob, akým sa pozerá, ako sa dotýka pohára, ako reaguje, keď muž zaváha. To všetko nie sú len prejavy osobnosti – to sú otlačky jej podvedomých nastavení.
A čo je ešte zradnejšie, ženy si vždy vyberajú mužov, ktorí ich podvedomie potvrdzujú. Ak vnútri verí, že láska nie je bezpečná, pritiahne si niekoho, kto tú nedôveru oživí, pretože jej mozog pozná túto dynamiku ako „známu“ – volá sa to potvrdenie identity. A kým žena neurobí ten vnútorný reset, kým nezmení spôsob, akým v sebe cíti lásku, kým sa nepreladí z obrany do otvorenosti, bude sa to opakovať stále dookola a dookola. Lásku si totiž nepritiahneme tým, čo hovoríme. Ale tým, kým sme, keď sme ticho.
Hovorí sa, že mužov silné a nezávislé ženy odstrašujú. Je to naozaj tak? Alebo je problém skôr v tom, ako tú silu a nezávislosť ženy komunikujú navonok?
Nie, to je nezmysel. Silní muži sa neboja silných žien. Silní muži sa vyhýbajú ženám, ktoré sú v obrane. Lebo pozrime sa pravde do očí: Zrelý muž neodíde preto, že máš názor, biznis alebo víziu. Zrelý muž odíde preto, že sa pri tebe necíti vítaný. A tu je ten rozdiel, ktorý si mnohé ženy neuvedomujú: Nezávislosť ako identita – „Nikoho nepotrebujem.“ versus Nezávislosť ako prirodzený dôsledok vlastného rastu – „Viem sa o seba postarať, ale viem aj prijímať.“
Veľa žien dnes totiž nežije v skutočnej sile. Žije v obrannom režime, ktorý vyzerá ako sebavedomie, ale v skutočnosti je to zbroj:
- aby sa ma nič nedotklo,
- aby som nezostala zranená,
- aby som sa už nikdy necítila malá.
Ale keď žena žije v móde „Nedám sa“, tak nech by bola akokoľvek krásna, múdra a zaujímavá – energeticky kričí: „Sem nechoď.“ Muža totiž nepriťahuje len vzhľad. Muža priťahuje prítomnosť ženy. A keď jej prítomnosť nesie odkaz: „Budem ťa testovať, aby som sa uistila, že ma nenecháš“, muž to vycíti. A radšej cúvne, pretože silný muž nepotrebuje dokazovať svoju silu.
To isté je aj u žien. Skutočne silná žena nemusí dokazovať, že je silná. Je pokojná, otvorená, jasná a vie, že nezávislosť nie je bariéra, ale stav vnútornej stability, z ktorej môže láska rásť.
Sebavedomie je vnímané ako plus. Môže však niekedy pôsobiť aj kontraproduktívne pri zoznamovaní? Najmä ak žena pôsobí, že „všetko má vyriešené“?
Sebavedomie nie je problém. Problém je, keď sebavedomie hrá hlavnú rolu v priestore, ktorý voláme láska. Lebo láska nie je pohovor, láska je kontakt. A na to, aby vznikol kontakt, musí byť priestor pre jemnosť, pre zvedavosť, pre nedokonalosť. Veľa žien dnes prichádza na rande s dokonalou výbavou:
- stabilná práca,
- spracované traumy,
- vedomá komunikácia,
- a k tomu štipka irónie, aby nevyzerali príliš citlivo.
Ale muž vtedy necíti ženu. Cíti, že tam nie je miesto pre neho. Sebavedomie je krásna vec. Ale keď je postavené na potrebe všetko kontrolovať a nič nepokaziť, prestáva byť magnetické. Muž nemusí byť dokonalý, ale chce cítiť, že sa pri tebe môže nadýchnuť. A ak z teba ide len „všetko zvládam“, nemá kde ponúknuť to, čo by ťa mohlo doplniť. Toto nie je o znižovaní svojich štandardov. Toto je o tom, že v priestore lásky nemusíš všetko vedieť.
Prečo si stále vyberáme nesprávnych partnerov? Tento vzorec vieme zmeniť, tvrdí vzťahový kouč- ROZHOVOR
Vidím to práve teraz u jednej z mojich klientok. Je to žena, ktorá celý život zvládala veci „na výkon“. Racionálna, rýchla, pohotová. Ale vo vnútri niesla vzorec z minulosti, že byť slabá znamená byť ohrozená. A tak vždy, keď sa priblížila k niečomu hlbšiemu, radšej ušla. Nie preto, že nechcela vzťah. Ale preto, že v jej tele bol ten starý signál: „Ak sa otvoríš, zrania ťa.“
Dnes je na deviatom rande s mužom, ktorý je pokojný, prítomný a nechce ju „opraviť“. A ona si dovolila niečo, čo predtým nepoznala: byť jemná. Nepoznať odpoveď, cítiť motýliky a nechať sa nimi viesť. Nie preto, že sa vzdala svojej sily, ale preto, že konečne pochopila, že pravá sila nie je o kontrole. Je o dôvere. A keď si žena dovolí uvoľniť sa, ten pravý muž ju pocíti a ostane.
Mnohé ženy vedia byť výkonné, efektívne, sebestačné, ale v láske sa im to nedarí. Môže byť problém v tom, že nevedia „prepínať“ medzi režimom výkonu a režimom vzťahu? A ako sa dá naučiť zložiť kontrolu bez straty samej seba?
Toto je jedna z najväčších výziev, ktorú dnes riešia silné ženy. Nie ako byť ešte lepšie, le ako konečne prestať byť stále v pohotovosti. Ako zložiť zbroj bez toho, aby sa cítili zraniteľné. Ako prestať ťahať a dovoliť si byť videné, cítené, vedené. V pracovnom svete sú naučené byť vo výkone – plánovanie, rozhodovanie, zodpovednosť. Ale láska nie je systém, láska je priestor. A tam platia iné pravidlá.
Muža nepriťahuje sila, ktorá ide proti nemu. Muža priťahuje žena, ktorá dôveruje svojmu rytmu, svojmu telu, svojej ženskej energii. Jedna moja klientka si to pomenovala krásne: „Celý život som chcela lásku, ale vždy som do nej vstupovala ako projektový manažér. A až keď som sa prestala kontrolovať, prišiel muž, pri ktorom som sa mohla konečne uvoľniť.“ A to je ten bod zlomu: Nie keď žena stratí kontrolu, ale keď pochopí, že ju už nepotrebuje.
Ako môže silná, samostatná žena vytvoriť priestor pre partnera bez toho, aby sa musela vzdať svojej identity alebo slobody?
Najčastejší strach silných žien nie je ten, že budú samy, ale že vo vzťahu stratia samy seba. Preto často vytvárajú priestor pre mužov len „na diaľku“. Sú otvorené, ale nie celkom. Dostupné, ale stále pod kontrolou. Milé, ale nečitateľné. Lebo niekde hlboko v sebe nosia vzorec: „Keď som sa naposledy otvorila, stratila som samu seba.“
Ale skutočná láska nežiada ženu, aby sa vzdala svojej identity. To, čo mnohé ženy potrebujú pochopiť, je toto – Ženská sila nie je o tom byť sama. Je o tom byť celá. A keď je žena celá, vie prirodzene rozlišovať, kam sa chce ohnúť, kde ustúpiť, kde tvoriť spolu bez toho, aby zradila seba. Vzťah, ktorý ženu oberá o identitu, nie je vzťah. Je to výmena bezpečia za lásku, a to nikdy nefunguje.
Pravý vzťah nastáva vtedy, keď sa dvaja stretnú nie preto, že niečo potrebujú, ale preto, že sa vo svojej celistvosti rozhodli tvoriť niečo nové. A vtedy nie je potrebné vzdávať sa slobody. Pretože vzťah sa stane tým miestom, kde môžeš slobodne rásť – spolu.
Aké podvedomé vzorce si ženy často nesú z detstva alebo minulých vzťahov a ako im tieto nastavenia bránia vytvoriť si zdravý a láskyplný vzťah?
Mnohé ženy dnes už vedia pomenovať, že mali ťažké detstvo alebo toxický vzťah. Vedia, že niečo sa v nich zlomilo. Ale čo si často neuvedomujú, je, že to, čo sa zlomilo, nebolo ich srdce, ale ich vnútorný kód. A tento kód dnes v tichosti rozhoduje o všetkom: koho si vyberú, čo tolerujú, ako reagujú a čo vysielajú.
Jedna z najčastejších vecí, ktorú vidím u klientiek je, že si podvedome nesú program z detstva: „Musím sa snažiť, aby som bola hodná lásky.“ Alebo: „Ak chcem byť milovaná, musím najprv niečo dokázať.“ Tieto vzorce nie sú logické. Sú hlboko uložené. A preto sa nezmenia tým, že si ich žena uvedomí. Zmenia sa vtedy, keď ich vedome začne prepisovať.
To je presne to, čo robíme v Resete myslenia. Neopravujeme ženy. Pomáhame im vymeniť kód, ktorý ich nevedome sabotuje, aj keď robia všetko správne. A ten kód nie je len o tom, čo si myslí. Je to o tom, čo cíti, že si zaslúži. A čo z nej ide, aj keď nič nehovorí. Pretože muž necíti tvoje vedomé presvedčenie: „Chcem vzťah.“ On cíti tvoje podvedomé nastavenie: „Láska nie je bezpečná.“
Pokiaľ žena nezmení práve tento vnútorný magnet, môže čítať knihy, chodiť na rande, afirmovať pred zrkadlom do svojej 80-ky, ale bude stále priťahovať rovnaký typ muža alebo žiadneho. Reset myslenia je návrat k sebe. Nie cez výkon, ale cez prepísanie toho, čo si o sebe žena myslí na najhlbšej úrovni. Lebo keď sa to zmení, zmení sa úplne všetko.
Čo by ste odkázali žene, ktorá už ani nevie, či má ešte veriť v lásku? Ako sa znova otvoriť, keď v sebe cíti skôr skepsu ako nádej?
Láska nie je rozprávka. Ale ani cynizmus, ktorý si si zvykla volať „realita“. Láska je stav vnútornej pripravenosti. A tá neprichádza sama od seba, musí sa obnoviť. Vedome. Jemne. Odvážne. Ak si žena dnes nevie predstaviť, že by ešte niekedy dôverovala, nie je pokazená. Len je unavená z toho, koľkokrát verila naplno a skončila v prázdne. To nie je slabosť. To je citlivosť, ktorú si sa naučila zatlačiť, lebo ťa bolela. Ale práve tá citlivosť je dnes tvojím mostom späť.
Láske nemusíš veriť na 100 %. Stačí, že veríš, že ty si hodná lásky, qj keď si bola zranená, aj keď to nevyšlo, aj keď už neveríš rozprávkam. Pretože láska nepríde ako zázrak zvonku. Láska príde, keď sa ty sama prestaneš vzdávať seba. Keď si povieš: „Aj keď neviem ako, stále chcem žiť s otvoreným srdcom.“ A vtedy sa niečo zmení. Nie vonku. V tebe. A muž, ktorý má patriť do tvojho príbehu, bude schopný túto energiu zacítiť. Pretože ženy, ktoré veria sebe, už nemusia prosiť o lásku. Ona si ich nájde.
