Ukrajinský výsadkár Andrij zo 79. výsadkovej brigády strávil viac než rok v ruskom zajatí, kde čelil mučeniu, hladu a trvalým fyzickým aj psychickým následkom. Ako referuje web united24media.com, domov sa vrátil v máji 2025 vďaka výmene zajatcov. V prvom rozhovore po prepustení opísal, čo zažil.
Vojak bol v Donbase ťažko zranený granátom. „Moja prvá myšlienka bola, že som prišiel o nohy. Siahol som si na ne… Boli tam, ale necítil som ich,“ spomína Andrij. Po strate vedomia ho ruskí vojaci vytiahli z úkrytu a odniesli za frontovú líniu. „Stále som ich prosil, aby ma dorazili. Ale neurobili to.“
Putin: Mierové návrhy Ruska a Ukrajiny sú úplne protichodné. Kritizoval aj kroky NATO
Prvým miestom, kam ho odviezli, bola pivnica. So zaviazanými očami a zviazanými rukami dostal hneď na úvod tri údery do hlavy plastovou fľašou naplnenou vodou. Nasledovalo mučenie elektrickým prúdom do otvorených rán počas výsluchu. „Keď zistili, z akej jednotky som, rozčúlilo ich to ešte viac.“ Mučenie trvalo celé hodiny, od polnoci do úsvitu.
Ráno, stále so zaviazanými očami, ho položili na operačný stôl. Po operácii a dvoch dňoch na oddelení intenzívnej starostlivosti ležal pod dozorom v nemocnici. „Prišla sestra a povedala: ‚Neboj sa, keď sa vrátiš domov, môžeš si to zakryť tetovaním.‘ Netušil som, o čom hovorí.“ Keď sa po pár dňoch pozrel na brucho, zistil, že mu chirurg vypálil do kože nápis „Sláva Rusku“. „Urobil to chirurg, ktorý ma operoval. Použil na to kauterizačný nástroj.“ Keď sa Andrij sťažoval, stráže mu pichali prsty do rán.
Rusi v Kurskej oblasti údajne popravili päť ukrajinských zajatcov
Dva mesiace bol pripútaný na lôžko, cítil sa príliš slabý na akýkoľvek pohyb. Keď začal opäť chodiť, privolali nadriadených, ktorí ho opäť mučili. Bili ho po ušiach, hlave, používali paralyzér a elektrické šoky aplikovali priamo do rany na nohe.
Po minimálnom zotavení ho previezli do väzenskej kolónie v okupovanom meste Čysťakove v Doneckej oblasti. Tam sa väzni po príchode stretávajú s brutálnym „uvítaním“ – bitím, útokmi paralyzérom a psychickým ponižovaním. Andrij, stále ťažko zranený, sa najhoršiemu vyhol, no iní vojaci boli surovo zbití. „Za mnou išiel chlapík s ťažkými zraneniami nôh, ledva kráčal. Pretože nemohol bežať, zmlátili ho obuškami a zrazili na zem priamo na asfalte.“
