Šéfka eurokomisie Ursula von der Leyen nedávno predstavila plán „na prezbrojenie Európy„, ktorý by mal umožniť mobilizovať celkovo až 800 miliárd eur na posilnenie európskej obranyschopnosti a zvýšenie vojenských kapacít aj na poskytnutie okamžitej pomoci napadnutej Ukrajine.
Aféra Pfizergate však vrhá tieň na Ursulu von der Leyen, ktorá má za úlohu z titulu svojej funkcie dohliadať na dodržiavanie práva EÚ, vrátane princípov transparentnosti. Poslanca Národnej rady SR za stranu SaS Juraja Krúpu sme sa pýtali ako vníma to, že časť verejnosti na Slovensku nedôveruje predsedníčke eurokomisie medzi inými aj kvôli kauze nákupu vakcín proti ochoreniu COVID-19.
Komunikácia s predstaviteľmi Pfizeru nebola zverejnená
„Časť verejnosti na Slovensku, alebo veľká časť, dôveruje vojnovému zločincovi a vrahovi Vladimírovi Putinovi. A to je tá časť, ktorá aj nedôveruje Ursule von der Leyen,“ reagoval Krúpa svojsky na otázku.
Bude musieť Ukrajina kapitulovať? Podľa Krúpu úspech, o ktorom hovorí Rusko, je len ich propaganda - VIDEO
„Bavíme sa tu o tom, že nebola zverejnená komunikácia s predstaviteľmi Pfizeru, o ktorej ale nikto racionálne uvažujúci, normálne zmýšľajúci človek v Európskej únii neuvažuje ako o niečom, čo by mohlo nejakým spôsobom poškodiť zdravie občanov alebo ich majetky, skôr boli vakcíny vnímané ako to, čo pomohlo v boji s pandémiou,“ povedal ďalej.
Celú reakciu Juraja Krúpu si pozrite vo videu:
Ursula von der Leyen je zástupná téma
Podľa Krúpu neutralita Slovenska alebo osoba Ursuly von der Leyenovej sú len zástupné témy. „Myslím si, že sú to len zástupné témy rôznych skupín, ktoré sa na tom priživujú, ale zároveň tým zhmlievajú svoju neschopnosť, alebo svoju korupciu, a svoje radikálne názory takýmto spôsobom filtrujú a sú to väčšinou tie skupiny, ktoré neustále kritizujú Európsku úniu, aj keď z ich eurofondov si stavajú haciendy,“ hovorí poslanec SaS.
Fico si z EÚ robí rukojemníka. Slovensko podľa Krúpu nepotrebuje premiéra, ktorý papagájuje ruskú propagandu
Ako Krúpa objasnil, Európska únia bude vytvárať finančné mechanizmy a toky na posilnenie európskej obrany. „Preto vzniká aj koalícia ochotných, pretože Lisabonská zmluva vás limituje v obranných otázkach. Koalícia ochotných sa preto skladá aj z krajín mimo Európskej únie ako je Nórsko, Veľká Británia dokonca Island a ďalší, kde takisto budú vznikať určité balíčky finančných prostriedkov z ktorých budú spolufinancované a budú robené aj spoločné obstarávania a spoločné nákupy techniky a modernizácie,“ vysvetľoval poslanec SaS.
„Budú investované finančné prostriedky EÚ do modernizácie infraštruktúry duálneho využitia. My ideme vynakladať vlastné finančné prostriedky našich daňových poplatníkov na to, za čo Európska únia ponúka, že to bude financovať. Tu to je a my sa na tom nechceme podieľať, pripravujeme o peniaze vlastných daňových poplatníkov navyšovaním výdavkov na obranu, že my si budeme z toho musieť sami stavať veci. Toto je celé mimo,“ kritizoval Krúpa.
