Hoci sa systém e-zdravia pripravuje už viac než pätnásť rokov, základné funkcie ako elektronické objednávanie k lekárovi zostávajú pre verejnosť prakticky nedostupné. Podľa prieskumu agentúry MNForce, ktorý bol realizovaný pre Asociáciu na ochranu práv pacientov (AOPP), až 57 % respondentov uvádza, že oneskorenie elektronizácie zdravotníctva má negatívny vplyv na dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Elektronické služby, ktoré technicky existujú, sa v praxi nevyužívajú, k objednaniu sa k lekárovi stále často dochádza výlučne telefonicky, pretože množstvo ambulancií nie je do systému zapojených.
Spustenie e-healthu sa opakovane odkladalo
Zavedenie prvých funkcionalít e-healthu sa pôvodne plánovalo už v roku 2010, no ich skutočné spustenie bolo posunuté až na rok 2017. Ani dnes však mnohé služby nefungujú, alebo ich poskytovatelia zdravotnej starostlivosti aktívne nevyužívajú, a preto pacientom neprinášajú očakávané zjednodušenie.
Povedomie o ezdraví na Slovensku rastie pomaly, pacienti žiadajú rýchlejšiu digitalizáciu služieb
Výsledky prieskumu ukazujú, že len pätina opýtaných má opačný názor. Teda, že meškanie elektronizácie nemá dopad na zdravotnú starostlivosť. „Každý mesiac zdržania reálneho spustenia elektronického objednávania alebo funkčného systému eLab znamená tisíce pacientov, ktorí musia riešiť svoje vyšetrenia prostredníctvom zbytočných telefonátov či osobných návštev. V prípadoch vážnych ochorení môže takéto zdržanie viesť až k zhoršeniu zdravotného stavu,“ upozorňuje prezidentka AOPP Elena Marušáková.
Verejnosť podporuje digitalizáciu zdravotníctva
Elektronizáciu zdravotníctva kriticky vníma aj široká verejnosť. Približne 93 % respondentov by uvítalo väčšie využitie digitálnych služieb v zdravotníctve. Za najpodstatnejšie oblasti označili elektronický recept, systém objednávania na vyšetrenia a sprístupnenie výsledkov medzi jednotlivými lekármi, známy ako eLab.
„Pacienti očakávajú, že ezdravie prinesie služby, ktoré im uľahčia prístup k starostlivosti a odbremenia ich od povinnosti osobne preberať výsledky napríklad CT vyšetrení či mamografie. Pri podozrení na rakovinu prsníka pritom o správnej diagnóze často rozhodujú nielen dni, ale aj hodiny,“ upozorňuje Marušáková.
VšZP zverejnila alarmujúce dáta: Až 2 000 Slovákov môže trpieť rakovinou hrubého čreva a nevie o tom
Z prieskumu zároveň vyplýva, že dôvera v schopnosti štátu zaviesť efektívne elektronické služby je nízka. Len 35 % respondentov verí, že štát dokáže zabezpečiť plnohodnotné a používateľsky prívetivé riešenia. Viac než 42 % uvádza, že im nezáleží na tom, či službu pripraví štát alebo súkromná firma, dôležitá je pre nich kvalita a spoľahlivosť.
Súkromné riešenia fungujú rýchlejšie
Marušáková zdôrazňuje, že pacienti majú dobré skúsenosti so službami vyvinutými externými firmami, ako je napríklad elektronický recept alebo súkromné portály na objednávanie. „Komerční poskytovatelia reagovali veľmi rýchlo na opakované odklady spustenia štátnych služieb. Je preto pochopiteľné, že pacientov nezaujíma, kto riešenie vytvorí, pokiaľ je funkčné a spoľahlivé,“ uviedla.
Šaško navrhuje úplne zakázať ochutené nikotínové výrobky, zatrhnúť chce aj predaj jednorazových e-cigariet - VIDEO
Ako príklad uvádza pacienta, ktorý hľadá dermatológa v Bratislave alebo imunológa v Košiciach, cez oficiálnu štátnu platformu sa k nim aktuálne objednať nedá. „V tom lepšom prípade si tam pacient nájde len zoznam ambulancií s poznámkou, že nie sú zapojené do eobjednávania. Následne si ich musí sám obvolávať, alebo hľadať riešenia cez súkromné portály,“ hovorí Marušáková. Stránka eobjednanie podľa nej neposkytuje ani základné kontakty na jednotlivé ambulancie.
AOPP preto apeluje na štát, aby elektronické služby čím skôr plnohodnotne spustil, a zároveň v spolupráci so zdravotnými poisťovňami motivoval poskytovateľov k ich aktívnemu využívaniu. „V konečnom dôsledku je pre pacienta rozhodujúce, či je služba dostupná, jednoducho ovládateľná a finančne prijateľná alebo bezplatná,“ uzavrela Marušáková.
