S cieľom zlepšiť starostlivosť o pacientov s vysokým krvným tlakom pripravilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci s odborníkmi Akčný plán, ktorý má v rokoch 2025 a 2026 systematicky riešiť manažment hypertenzie. Táto diagnóza postihuje každého druhého Slováka.
Kým oficiálne je na Slovensku diagnostikovaných 1,35 milióna ľudí, ktorí sa liečia na hypertenziu, reálne sa ich počet odhaduje na viac ako dva milióny. Neliečený vysoký tlak výrazne zvyšuje riziko infarktu myokardu, cievnych mozgových príhod, zlyhania srdca, poškodenia zraku či obličiek a predstavuje značnú ekonomickú záťaž pre systém verejného zdravotného poistenia.
Hypertenzia patrí medzi najčastejšie diagnózy
Ako uviedla prednostka Kardiologickej kliniky Lekárskej fakulty UK a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb Eva Gonçalvesová, vysoký krvný tlak patrí medzi najčastejšie diagnózy riešené v ambulanciách všeobecných lekárov a špecialistov.
„Hypertenzia je najvýznamnejší, ľahko diagnostikovateľný a dobre kontrolovateľný rizikový faktor pre kardiovaskulárne ochorenia, napriek tomu však zostáva podceňovaný, a to nielen pacientmi, ale aj lekármi a systémovým nastavením zdravotnej starostlivosti,“ upozorňuje.
Náklady na akútnu liečbu sú extrémne vysoké
Ministerstvo upozorňuje, že okrem zdravotných rizík hypertenzia spôsobuje aj výrazné finančné náklady. Len v roku 2022 bolo hospitalizovaných viac ako 14 700 pacientov s infarktom myokardu, pričom náklady na liečbu jedného pacienta v akútnom štádiu presahujú 8 000 eur. V prípade cievnych mozgových príhod sú priemerné náklady vyše 6 000 eur na jedného hospitalizovaného.
Osvetový projekt Dýchajme spolu upozorňuje na zriedkavé ochorenie pľúc, cieľom je dať hlas samotným pacientom
„Tieto komplikácie sú často dôsledkom neliečenej alebo neskoro diagnostikovanej hypertenzie. Ak by sme rizikové faktory vedeli lepšie manažovať v rámci primárnej starostlivosti, mohli by sme výrazne znížiť náklady na akútnu liečbu. Prevencia a včasná liečba sú neporovnateľne lacnejšie,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR Michal Štofko.
Nepriame náklady ovplyvňujú rodiny aj ekonomiku
Odborníci zároveň upozorňujú na vysoké nepriame náklady spojené s hypertenziou, ako sú strata pracovnej schopnosti, predčasné dôchodky, časté práceneschopnosti, znížená produktivita, ale aj finančné výdavky rodín na starostlivosť o chorých.
Antibiotiká strácajú účinnosť, Šaško vyzval lekárov na dôslednejšie zváženie ich predpisovania - VIDEO
„Hypertenzia často prebieha bez príznakov a preto býva poddiagnostikovaná. Chronické zaťaženie cievneho systému vedie k poškodeniu orgánov, najmä srdca, mozgu, obličiek a periférnych ciev. Základom úspešného manažmentu je zmena životného štýlu a dôsledná edukácia pacientov. Regionálne odlišnosti a sociálno-ekonomické faktory, ako je nízka zdravotná gramotnosť, nedostatočná prevencia či kultúrne bariéry musia byť súčasťou cieľových intervencií,“ vysvetľuje riaditeľka Odboru analýz na Inštitúte zdravotných analýz MZ SR Veronika Lane Rybanská.
Slovensko sa zapojilo do merania tlaku v teréne
V rámci prevencie sa Slovensko zapojilo do globálnej iniciatívy May Measurement Month, počas ktorej dobrovoľníci od 1. mája do 31. júla merajú tlak obyvateľom po celom území. „Každý účastník dostane informáciu o hodnote svojho krvného tlaku a v prípade zistenia hypertenzie odporúčania na ďalší postup. Dáta z roka 2024 ukázali, že každý šiesty dospelý s vysokým tlakom o svojom ochorení ani nevedel a až tretina liečených pacientov nemala tlak pod kontrolou. Tieto čísla chceme zmeniť aj pomocou Akčného plánu,“ hovorí viceprezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti a národná koordinátorka projektu MMM Anna Vachulová.
Nemocnice majú vážne finančné problémy, niektorých chýbajú peniaze aj na výplaty zamestnancov
Podľa odborníkov môžeme predísť mnohým komplikáciám jednoduchými opatreniami – pravidelným meraním tlaku, zmenou stravovania, dostatkom pohybu a dodržiavaním predpísanej liečby. „Hypertenzia sama nezmizne, ale dá sa veľmi dobre zvládnuť, ak pacienti eliminujú rizikové faktory, ako sú nadváha, nedostatok pohybu, vysoký príjem soli či alkoholu, a fajčenie. Význam prevencie spočíva v každodenných rozhodnutiach – ako sa stravujeme, hýbeme, zvládame stres a či si nájdeme čas na svoje zdravie,“ uzatvára hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecné lekárstvo Etela Janeková.
